TRANSATLANTIC
Prirodzená tvorivosť ozajstného umelca je založená na dvoch veciach: inšpirácii, vychádzajúcej z vnútra, vyvinutej z dedičných čŕt, sformovanej z danej oblasti záujmu a na spontánnom nápade, ktorý vzniká pri ovplyvňovaní umelcov navzájom, bez ohľadu na čas. Výsledkom spomínaných faktov je debutový album nového projektu Transatlantic, v ktorom sa stretli bubeník Mike Portnoy (Dream Theater), gitarista/spevák Roine Stolt (The Flower Kings), basák Pete Trevawas (Marillion) a klávesák Neal Morse (Spock´s Beard).
Predtým, než sa rozhodli zrealizovať svoje nápady a zvečniť ich na pás, každý z nich mal v hlave vír myšlienok, ale väčšina vznikla počas nespočetných ´jamovačkách´.
Víziu o projekte mal vlastne prvý Mike. Zavolal Nealovi a prezradil mu svoj plán. Pôvodne počítal s gitaristom Jimom Matheosom z Fates Warning, no Jim bol príliš zaneprázdnený. Neal si spomenul na Roineho (ich domovské kapely spoločne vystupovali na Progfeste ´97 v Los Angeles) a hneď mu poslal e-mail. Mike, ako veľký fanúšik skupiny Marillion, oslovil Petea. ´Rande´ si dali v New Yorku, aby nakrútili to, čo z nich ´vypadne´. Neal si priniesol nápadov a neúplných skladieb ´plnú nošu´. Keď začal hrať, nevedeli ho zastaviť. Napísal aj väčšinu textov.
Nahrávalo sa v newyorskom štúdiu Millbrook (rovnaké miesto ako v prípade Liquid Tension Experiment). O produkciu sa postarali samotní členovia, so zvukom sa mohli spoľahnúť na majiteľa štúdia Paula Orofinoa. Prvou zachytenou skladbou bola šesťdielna, 30-minútová epická vec "All Of The Above". Museli z nej produkovať takmer 25 častí. Štúdiová stretávka sa skončila coververziou "In Held (Twas) In I" od kapely Procol Harum. Kompletný materiál poslali na zmixovanie Richovi Mouserovi do Los Angeles, ktorý pracoval na niekoľkých albumoch Spock´s Beard.
Výslednú podobu albumu Roine označil za ´skutočne silný progresívny rock´. V skladbách sa nachádza mnoho prvkov, ktoré sa využívajú v tvorbe domovských spolkov zúčastnených hudobníkov. Nechýbajú zvuky ´hammondiek´ a razantných progresívnych rytmov bicích. Basgitara pripomína miestami McCartneyho, niekde ´buble´ á la Squire. Celkový výraz obohacujú fantastické vokály a inštrumentálne plochy. Celkovo sa album pohybuje viac v starej škole rocku (Pink Floyd, The Beatles, Yes), ako v modernom metale. "SMPT" (iniciálky mien) je nadčasové dielo, ktoré sa môže zaradiť do rockovej histórie k najväčším titulom a menám. Pravdepodobne dôjde aj k pokračovaniu na druhom albume.
[ Zpět ]
INTERPRETI Copyright © podle ROCKWEB + CD KLUB MCD - (388 čtenářů) |
