"Dvojka" vynovenej skupiny je o triedu ďalej, než Prologue.
Absolútne zbavenie sa elektrickej gitary a príklon k akustike skupine prospel. Klavírny virtuóz Tout sa pevne chopil oprát a Annie sa naplno ukázala. To by bolo v kocke všetko.
Najslabším článkom je On the frontier, posledná pripomienka časov minulých.
Vrcholmi sú samozrejme bežiace Can you understand a jedna z absolútnych skladieb skupiny (a vlastne aj rockovej hudby) Ashes are burning, kde si záverečné elektické gitarové sólo (keďže skupina už el. gitaristu v zostave nemala) strihne Andy Powell z Wishbone Ash.
A malá perla na záver. Nepoznaným klenotom skupiny (a pre mňa absolútnym vrcholom albumu, hoci Ashes je Ashes) je krásna balada At the Harbour, po úvodnom klavírnom intre sa len za tichého sprievodu gitary nesie spev božskej, anjelskej, srdcehnúcej Annie. Nemám veľa obľúbených speváčok, ale tu mi vyráža dych.
A bude aj lepšie.
